Slováci a verejné zbierky

O nás - Slovákoch je vo všeobecnosti známe, že sme pracovitý, pohostinný a štedrý národ a tomu druhému by sme dali aj poslednú košeľu. Toto tvrdenie vyplýva najmä z minulosti, no ako je to teraz? Naša štedrosť a ochota pomôcť sa môže prejaviť aj na takej verejnej zbierke a až vtedy zistíme ako na tom v skutočnosti sme. Nie, nemusíte teraz začať pobehovať medzi ľudmi s urnou aby ste to zistili. Pred pár mesiacmi (4. a 5. decembra 2004) som sa takejto verejnej zbierky zúčastnil a práve vtedy som sa aj rozhodol, že o tom napíšem tento článok.

Zbierka sa konala v Prešove, v priestoroch (OD)Tesco a výťažok bol(?) venovaný sociálne odkázaným a zdravotne postihnutým deťom. Písať o tom kto a koľko bol ochotný prispieť by len robilo zlé meno tomuto serveru :) a ani to nieje hlavným cieľom tohoto článku. Cieľom je ukázať rekacie rôznych ľudí a to ako sa v konečnom dôsledku zachovali a hlavne to ako berú verejné zbierky. Či vás len obídu mysliac si, že ich sa to netýka alebo si povedia, že aj oni môžu prispieť. Pravdu povediac, reakcie ľudí boli viac-menej prekvapivé a stretli sme sa aj s prípadmi, ktoré nás milo rozosmiali, ale aj dosť zaskočili no v tom pozitívnom zmysle.
Najťažšie bolo začať. Pretože ak na vás niekto pozrel s prázdnou urnou určite si pomyslel, ak im zatiaľ nikto neprispel, tak prečo by som mal ja? No po pár minútach sa to rozbehlo a my sme už mali aj prvé typy ľudí. Ich reakciou a odpoveďou bolo "Nie, ďakujem", dodnes neviem, za čo nám ďakovali :) alebo "Nemám peniaze". Pravdou je, že som tým ľudom veľmi nezávidel. Nechcem začínať s tým, že tu, na východe Slovenska je život ťahžší a že priemerný plat je o niečo (dosť) nižší ako na západe, ale bolo to obdobie po tom neštasí v Tatrách a tesne pred sviatkami. V poslednom čase sa prosby o prispenie na ľudí valia z každej strany, preto sme brali ohľad aj na to, že nie každý môže prispieť. Ja osobne, by som nad tým asi nerozmýšľal, určite by som neprispel.

No poďme na ďalšie typy ľudí, ktoré boli viac-menej zábavné a my sme to tiež brali s humorom. Ľudí sme si vytipovali najmä podľa image-u, ten vám najlepšie napovie z akej vrstvy daný človek môže byť a podľa toho je určite prispôsobený obsah jeho peňaženky :). A nebudeme predsa brať "žobrákovi palicu". No ľudia na východe nie sú až taký zaostalí ako by si o nich mohol niekto myslieť, najmä keď nás zaskočili, že majú len kreditky :). No najlepší boli aj tak tí, ktorí nemali drobné :) No neviem, kto im povedal, že mi "berieme" LEN drobné :) Aby som nepísal len o "neprispievateľoch", tak veľmi milo nás prekvapila pani, ktorú sme si vytipovali na základe toho, že sa má "trochu" lepšie a ktorá nám prispela doslova - bez slov. Deti tiež musím pochváliť. Vždy k nám nejaké pribehlo s drobnými v ruke a práve deti mali najväčšiu radosť z toho keď nám prispievali.

Výnimkou boli ľudia (asi piati), ktorí sa aj zastavili a opýtali sa nás ako nám to ide, pretože aj oni v niečom podobnom pracujú, no na našu otázku či nám prispejú sme sa odpovede a aj skutku ktorí by u týchto ľudí mal byť samozrejmosťou, nedočkali. Teda dočkali, no nie takého aký sme očakávali a práve takýto ľudia by mali ísť ostatným príkladom. Stretli sme sa s dvoma prípadmi, najme zo strany dôchodcov, ktorí nám povedali, že podobným zbierkam nedôverujú a to hlavne pre to, že peniaze sa nedostanú do rúk tým ktorím sú určené, ale že je to len spôsob ako sa chce niekto obohatiť a že nás na to len využijú, čoho sme si my boli vedomí. Ja osbne som to nerobil ani tak pre tie deti alebo že za to dostanem nepodstatné percento, ale pre niečo úplne iné... (to sa doviete až na konci :)
Posledným typom ľudí ktorý spomeniem bolí tí, ktorí vlastne prispeli sami sebe. Prvým bolo slečna, ktorá mi až sama prezradila, že je zdravotne postihnutá a pýtala sa ma pre koho je tá zbierka určená. Na nej ma veľmi prekvapilo s akým optimizmom ŽIJE svoj život. Pozerala na všetko z tej lepšej stránky a zo všetkých tích ľudí bola najviac optimisticky naladená. Dokonca keď mi "tajne" podávala peniaze, tak to vtipne odôvodnila, že je to preto aby ju nevidel priateľ, pretože to by bolo akokeby prispievala sama na seba, čo už v ten týždeň vraj nebolo prvý krát. Druhým bol človek, dá sa povedať sociálny prípad (no snanživý) ktorí sa "živí" (je to až divné to takto nazvať) zberom kartónov, papiera a podobne. Najprv k nám len tak pribehol, perčítal si predmet zbierky na urne a potom odbehol. O pár minút sa vrátil s nejakými drobnými v ruke a mi sme len s úžasom pozerali ako sa ponáhľa zhánať ďalšie kartóny. Aj takéto veci sa stávajú.
Posledným a jedinným prípadom bol jeden mladý pár. Ktorý nám ako ostatní povedali, že prispeli včera, no hneď na to dodali že prispejú aj dnes a boli naozaj štedrí.

Zúčastniť sa na takejto zbierke by som odporučil každému. Vtedy si človek skutočne uvedomí aký vlastne je a možno si nanovo určí svoje hodnoty. To, aký Slováci sú a že to vyplýva najmä z minulosti platí v podstate aj dnes, len je to trochu ovplyvnené dobou, krajinou a čaťou krajiny v ktorej žijeme. No čo je najdôležitejšie je TO v nás a to aký sme a akými by sme chceli byť.
A čo bolo dôvodom, prečo som sa na tej zbierke zúčastnil ja? :) Samozrejme slečna s ktorou som tam bol a TO, že som tam s ňou mohol byť.