Nedeľná chvíľka pravdy...

Kniha Bohatý otec, Chudobný otec od Roberta T. Kiyosaki-ho sa mi dostala do rúk v čase keď si poniektorí z mojich rovesníkov už môžu pred meno pripísať Bc. Načo moje podvedomie hneď zareagovalo "Vidíš, mohol si aj ty!", ocovi som pre istotu radšej nič nehovoril :)) Urobil som dobre, že som nakoniec VŠ predčasne ukončil, hlavne vzhľadom k tomu čo chcem ja. Na moje prekvapenie obsah knihy nesedel s tým čo som očakával. Knihy väčšinou kupujem podľa témy a ako prvé mi musí rezať jej názov poprípade si k nej prečítam úryvok ak je k nej zverejnený. Niekedy je zaujímavé kúpiť knihu naslepo, len podľa názvu. Knihu som teda kupoval v mienke, že bude o tom aký je rozdiel vo výchove detí medzi bohatými ľuďmi a chudobnými. Vo výchove ako takej, nakoľko podtitul knihy je "Čo bohatí učia svoje deti a chudobní nie". Hlavnou témou sú peniaze a to ako k nim pristupujú bohatí a chudobní a čo učia o peniazoch svoje deti. Ak by bol podtitul "Čo bohatí učia svoje deti o peniazoch a chudobní nie" tak by mi to dávalo úplne iný zmysel. Kúpu knihy samozrejme neľutujem a po jej prečítaní môžem povedať, že je to kniha ku ktorej sa dá kedykoľvek vrátiť.

Časy, kedy si ľudia zvykli kaziť zrak pred televízorom sú nenávratne späť :). Otázkou je či predchádzajúca veta má zmysel? Niekto by mohol povedať, že samotné sledovanie televízie je nezmysel. Má zmysel pozerať televíziu v piatok večer? Záleží zrejme na tom, kto je na tom ako zle a čo práve v telke ide. Zámerne nesledujem seriály o ktorých sa tvrdí, že vás pripútajú k televízoru a sú natočené spôsobom, keď sa časti končia práve v tom najlepšom. Súčastné slovenské seriály zase nesledujem z opačného dôvodu a teda že v nich nič zaujímavé nie je. Nekončia v tom najlepšom pretože najlepšie na nich je to keď končia. A tak po všetkých "daily-soap shit neviemčo", je tu konečne slovenský seriál (Mesto Tieňov) na ktorý sa dá nielen pozerať, no diváci sa naň aj úprimne tešia (na základe väčšiny kladných príspevkov v diskusii).